Ošetrenie prerušenia testovacej komory pri vysokej a nízkej teplote je jasne stanovené v GJB 150, ktorý rozdeľuje prerušenie testu na tri situácie, a to prerušenie v rámci tolerančného rozsahu, prerušenie za testovacích podmienok a prerušenie za nadmerných testovacích podmienok. Rôzne situácie majú rôzne metódy liečby.
Pre prerušenie v rámci tolerančného rozsahu, keď skúšobné podmienky neprekračujú povolený rozsah chýb počas prerušenia, čas prerušenia by sa mal považovať za súčasť celkového času skúšky; pre prerušenie v skúšobných podmienkach, keď sú skúšobné podmienky v skúšobnej komore s vysokou a nízkou teplotou nižšie ako dolná hranica dovolenej chyby, by sa mali vopred stanovené skúšobné podmienky dosiahnuť znova od bodu pod skúšobnými podmienkami a skúška mala by pokračovať, kým sa nedokončí plánovaný testovací cyklus; v prípade nadmerne testovaných vzoriek, ak podmienky nadmerného testu priamo neovplyvnia prerušenie testovacích podmienok, ak testovaná vzorka zlyhá v nasledujúcom teste, výsledok testu by sa mal považovať za neplatný.
Pri skutočnej práci používame metódu opätovného testovania po oprave testovacej vzorky pre prerušenie testu spôsobené poruchou testovacej vzorky; pre prerušenie testu spôsobené vysokým a nízkymteplota skúšobnej komory test zariadení (napr. náhly výpadok vody, výpadok elektriny, porucha zariadenia a pod.), ak doba prerušenia nie je príliš dlhá (do 2 hodín), riešime spravidla podľa prerušenia v skúšobnom stave uvedenom v GJB 150. Ak je čas príliš dlhý, test sa musí zopakovať. Dôvod na uplatnenie ustanovení o spracovaní prerušenia testu týmto spôsobom je určený ustanoveniami o teplotnej stabilite testovanej vzorky.
Stanovenie trvania skúšobnej teploty pri vysokej a nízkej teploteteplotná skúšobná komorateplotný test je často založený na tom, že testovaná vzorka dosiahne teplotnú stabilitu pri tejto teplote. V dôsledku rozdielov v štruktúre produktov a materiáloch a schopnostiach testovacích zariadení je čas, kedy rôzne produkty dosiahnu teplotnú stabilitu pri rovnakej teplote, odlišný. Keď sa povrch testovanej vzorky zahreje (alebo ochladí), postupne sa prenesie do vnútra testovanej vzorky. Takýto proces vedenia tepla je stabilný proces vedenia tepla. Medzi časom, keď vnútorná teplota testovanej vzorky dosiahne tepelnú rovnováhu, a časom, keď povrch testovanej vzorky dosiahne tepelnú rovnováhu, je časový posun. Toto oneskorenie je časom stabilizácie teploty. Je určený minimálny čas potrebný pre skúšobné vzorky, ktoré nemôžu merať teplotnú stabilitu, to znamená, keď teplota nie je v prevádzke a nemožno ju merať, minimálny čas teplotnej stability je 3 hodiny a keď je teplota v prevádzke, minimálna teplota doba stability je 2 hodiny. Pri skutočnej práci používame ako čas stabilizácie teploty 2 hodiny. Keď skúšobná vzorka dosiahne teplotnú stabilitu, ak sa teplota okolo skúšobnej vzorky náhle zmení, skúšobná vzorka v tepelnej rovnováhe bude mať tiež časové oneskorenie, to znamená, že vo veľmi krátkom čase sa teplota vo vnútri skúšobnej vzorky príliš nezmení. veľa.
Počas testu vlhkosti pri vysokej a nízkej teplote, ak dôjde k náhlemu výpadku vody, výpadku prúdu alebo k poruche testovacieho zariadenia, by sme mali najskôr zatvoriť dvierka testovacej komory. Pretože keď sa zariadenie na testovanie vysokej a nízkej teploty vlhkosti náhle zastaví, pokiaľ sú dvere komory zatvorené, teplota dverí testovacej komory sa dramaticky nezmení. Vo veľmi krátkom čase sa teplota vnútri testovanej vzorky príliš nezmení.
Potom zistite, či má toto prerušenie vplyv na skúšobnú vzorku. Ak to neovplyvní skúšobnú vzorku atestovacie zariadeniemôže v krátkom čase obnoviť normálnu prevádzku, môžeme pokračovať v skúške podľa manipulačnej metódy prerušenia nedostatočných skúšobných podmienok uvedených v GJB 150, pokiaľ prerušenie skúšky nemá určitý vplyv na skúšobnú vzorku.
Čas odoslania: 16. októbra 2024